Celú správu o plošnom testovaní Slovenska nájdete tu.
Minulý víkend Slovensko v plošnom testovaní otestovalo na koronavírus 3,6 milióna ľudí – takmer 97% cieľovej skupiny ľudí vo veku 10 – 65 rokov.
Zámerom bolo identifikovať čo najviac pozitívnych prípadov a ‘vyradiť ich z obehu’, s nádejou, že by to mohlo krajine pomôcť vyhnúť sa dlhodobému lockdownu. Táto myšlienka by mohla pomôcť dosiahnuť dosiaľ nemožný kompromis – zachrániť životy a živobytia zároveň.
Plošné testovanie bolo veľmi úspešné – za dva dni identifikovalo 38 000 nových prípadov, čo je 15-krát viac, ako identifikuje slovenský PCR testovací systém v priemerný deň.
BIT navštívilo Slovensko cez víkend, aby sme zistili, ako plošné testovanie prebiehalo a aké ponaučenia z neho vyplývajú pre Veľkú Britániu.
1. Mix starej a novej technológie
Na testovanie toľkých ľudí v tak krátkom čase použilo Slovensko antigénové testy, nový typ technológie testovania na koronavírus, s výsledkami asi za 15 minút, bez potreby analýzy testov v laboratóriu. Avšak použitie tejto špičkovej technológie bolo podporené ‘analogóvým’, papierovym systémom registrácie výsledkov testov. Ľudia s negatívnym testom dostali papierový certifikát, ktorý fungoval ako priepustka z prísneho zákazu vychádzania. Tí s pozitívnym výsledkom – a ich celá domácnosť – sa musia 10 dní izolovať.
Tento mix starej a novej technológie pomohol vláde rýchlo uskutočniť celú operáciu a vyhnúť sa tak veľkým technickým výzvam.
2. Obrovská logistická podpora
Od začiatku do spustenia trvala príprava operácie hromadného testovania iba 17 dní. Toto rýchle nasadenie bolo možné len z dôvodu nasadenia obrovskej pracovnej sily – asi 40 000 ľudí, z toho 15 000 zdravotníckych pracovníkov, 8,000 vojakov a dobrovoľníkov.
Na uskutočnenie samotného testovania zriadilo Slovensko po celej krajine takmer 5 000 odberných miest – podobné číslo ako počet volebných miestnosti. Typické odberné miesto malo viac testovacích liniek a každé miesto malo za cieľ vykonať asi 35 testov za hodinu, alebo až 1 000 za dva dni. Každé odberné miesto obsluhovalo 6-8 ľudí: 1 vojak (veliaci dôstojník miesta), 1 policajt (bezpečnosť), 2 dobrovoľníci (administratíva) a 2 – 4 zdravotnícki pracovníci, vrátane študentov medicíny (testovanie).
Po príchode sa každý zaregistroval pomocou svojho občianskeho preukazu, potom si vyčistil nos a hrdlo odkašľaním a vysmrkaním, dal si urobiť ster a počkal 15 – 20 minút na výsledky – a certifikát. Štáty, ktoré by tento model chceli replikovať by teda potrebovali by asi 1 000 odberných miest a 8 000 pracovníkov na 1 milión obyvateľov.
3. Motivovanie občanov použitím metódy ‘mrkvy a palice‘
Slovenská vláda nasadila plošné testovanie v reakcii na nedávny nárast prípadov koronavírusu na Slovensku (v súčasnosti 458 prípadov na 1,000 000), a s cieľom vyhnúť sa scenáru zo susednej Českej republiky (1,053 prípadov na 1,000 000), v súčasnosti druhej najviac postihnutej krajine v EÚ.
V reakcii na tento nárast zaviedlo Slovensko koncom októbra prísny zákaz vychádzania, kedy ľudia mohli opustiť domov iba kvôli nevyhnutným nákupom a práci. Toto bola „palica“. „Mrkva“ bola následná ponuka vlády na plošné testovanie ako cestu úniku pred týmto zákazom vychádzania. Ľudia s negatívnym testom môžu pokračovať v práci a navštevovať všetky obchody a reštaurácie, v súlade s ďalšími ochrannými opatreniami. Naopak, bez certifikátu o negatívnom výsledku budú naďalej žiť pod zákazom vychádzania, a to do ďalšieho testovania alebo do polovice novembra. Pozitívne testovaní majú nárok na nemocenskú a môžu požiadať štát o ubytovanie (ak je to potrebné).
Príklad certifikátu s negatívnym výsledkom testu na koronavírus
Ako Slovenka žijúca posledných 10 rokov v zahraničí, som hrdá a ohromená týmto úspechom. Von som sa odišla naučiť, čo funguje a ako používať vedecky podložené verejné politiky – no v tomto prípade sa zdá, že svet sa má viac čo učiť od Slovenska. Svojím spôsobom tento počin sedí to do národnej mytologie Slovákov, ktorí sa prebúdzajú v boji o prežitie, ako je to vyjadrené aj v hymne (Nad Tatrou sa blýska; Hromy divo bijú; Zastavme ich, bratia; Veď sa ony stratia; Slováci ožijú).
Aj keď Čína bola priekopníkom plošného testovania obyvateľov celých miest (vo Wu-chane, Qingdau a Kašgare), Slovensko je prvou krajinou v Európe, ktorá túto metódu nasadila na celú populáciu.
V kontexte kedy Spojené kráľovstvo začína hromadne testovanie v Liverpoole, malo by mať na pamäti tri kľúčové ponaučenia z úspechu Slovenska:
- Kombinovať špičkovú technológiu antigénnych testov, ale spoľahnúť sa na pero a papier na registráciu či certifikáciu.
- Rátať s potrebou nasadenia veľkých ľudských zdrojov – hromadné testovanie si vždy vyžiada desiatky tisíc ľudí.
- Poskytnúť verejnosti silnú motiváciu, aby sa dostavili na test – napríklad umožnením opätovného nadobudnutia niektorých slobôd pri preukázaní sa negatívnym testom.
Vďaka rýchlej identifikácii pozitívnych prípadov, ktoré musia zostať v domácej izolácií, a obmedzením rizika šírenia vírusu na ďalších ľudí, ponúka plošne testovanie jednu z ciest, ako by sa mohol dať bezpečne ukončiť lockdown.
